Erich von Manstein
Vypracoval alternatívny plán a upozornil na chyby predchýdzajúceho. Okrem uznania mu ale táto kritika priniesla aj nepriateľov najmä Wilhelma Keitela neskoršieho náčelníka najvyššieho veliteľstva Wermachtu z ktorého dielne pochádzal prvý mobilizačný plán armády . V roku 1932 odchádza Manstein z generálneho štábu do Kolbergu kde preberá velenie práporu . Toto obdobie svojeho života označil za jedno z najpríjemnejších vo svojom živote. V roku 1934 píše svojemu nadriadenému Ludwigovi Beckovi ( náčelník branného úradu ) memorandum v ktorom protestuje proti uplatňovaniu árijskych zákonov v armáde . V júly 1935 nastupuje Manstein na miesto šéfa operačného oddelenia a o rok neskôr bol povíšený na generálmajora . Ale rok 1938 ho postihlo Hitlerovo rozhodnutie zbaviť sa špičky wermachtu bol preložený do sliezka kde prevzal velenie 18. pešej divízie . Toto preloženie ho dosť poznamenalo nakoľko bol považovaný za istého nástupcu Becka. V marci 1938 sa ešte podielal na vypracovavaní plánou na vpochodovanie wermachtu do Rakúska . Podieľal sa aj na vpochodovaní do Sudiet. Koncom roku 1939 a začiatkom roku 1940 vypracovalo velenie Wermachtu plán útoku na Francúzko . V tomto obdobý bol Manstein náčelníkom generálneho štábu skupiny armád A . Znovu sa rozhodol zasiahnuť do plánovania operácie . Jeho plán spočíval v tom že mocné tankové zbory skupiny armád A mali postupovať tade kde to bolo najmenej očakávané cez ardenské hory . Súčastne mala skupina armád B zaútočiť na belgické pevnosti a vytlačiť nepriateľa z Belgicka . Bol to prvý nemecký plán bleskovej vojny .
Tento plán sa k Hitlerovi nedostal priamym vojenským postupom ale okľukov Hitler bol ale týmto plánom nadšený . Počas západného ťaženia velil Manstein 38. armádnemu zboru ktorý previedol cez ardenské pohorie . 25 júna vstúpilo do platnosti prímerie . Pri prepadnutí Sovieckeho zväzu velil Manstein 56.tankovému zboru, ktorý za päť dní prešiel 240 kilometrov a dobyl Dünanbrug. Od 17. 09 .1941 velil Manstein Jedenástej armáde s ktorou mal dobyť Krym. Na tomto úseku frontu mal ale nepriateľ značnú prevahu v silách a prostriedkoch. Po ťažkom zdolaní " Tatárskeho valu " ho čakalo dobytie sevastopoľskej pevnosti . V tom obdobý ale začala protiútok aj Červená armáda, ktorej sa podarilo vytlačiť 42 armádny zbor z polostrova Kerča . Druhý útok na Sevastopoľ a jeho dobytie 1.júla .1942 si vyžiadalo značné obete na oboch stranách a bol nasadený obrovský arzenál zbraní . Dobytie Sevastopoľskej pevnosti prinieslo Mansteinovi ale maršálsku palicu . Jeho skupina armád Don dostala dňa 20.novembra 1942 príkaz zabezpečiť frontovú líniu na úseku Stalingradu , kde sa nachádzala 6 . armáda generála Paulusa , ktorá sa následne dostala do obkľúčenia . Hitler odmietal akékoľvek úvahy o ústupe šiestej armády a vyhlásil : " Stalingrad musíme udržať za akúkoľvek cenu . Manstein si uvedomoval že držať šiestu armádu na mieste je riskantné , a prijatelné len vtedy ak bude dostatočné zabespečenie zásobovania zo vzduchu .
Zásobovanie zo vzduchu ale považoval Manstein za nemožné , týmto svojím názorom si vyslúžil dalšieho nepriateľa v osobe Göringa . 12 . decembra sa začala Mansteinom plánovaná operácia zimná búrka . Jej cieľom bolo vytvorenie zásobovacieho koridoru , ktorým mali prúdiť zásoby k 6 . armáde a ranený zo 6 .armády mali ísť smerom späť . Z jednej strany útočila šiesta tanková divízia pod vedením generálplukovníka Hotha z druhej strany mali zaútočiť sily 6 armády . Holtove jednotky sa zastavili 48 kilometrov od Stalingradu . V tomto obdobý sa pokúšal Menstein primäť Hitlera aby vydal rozkaz na ústup Paulusovej armády ktorá bola vzdialená od Hothových tankov len 48 kilometrov. Hitler to odmietol . Medzitým došlo na strednom Done k prielomu na úseku 8 talianskej armády čo ohrozilo skupinu armád Don a skupinu armád A . Manstein prikázal šiestej tankovej divízii aby sa obrátila a zapchala mezderu vo fronte čím bol spečatený osud 6 armády. Manstein v tomto momente potreboval šiestu armádu aby viazala sily a nechcel dovoliť jej kapituláciu . Vo februári na porade v hlavnom stane naliehal Manstein na Hitlera aby dočastne vyprázdnili strednú a severnú obladť Donu. Jeho návrh bol Hitlerom zmietnutý zo stola . V polovici februára začína Manstein s protiofenzívou ktorá má úspech podarilo sa mu dobyť Charkov a Belgorod. Hitler nedôveroval Mansteinovi ale cenil si jeho vojenské schopnosti .
Počas operácie citadela viedol Manstein z jednej strany , ale Červená armáda bola pripravená . Aj napriek tomuto sa podarilo Mansteinovi hlboko vkliniť do ruskej obrany ale nepodaril sa mu rozhodujúci prielom . Celú operáciu prerušilo vylodenie spojencov na Sicílii. Vo februári 1944 sa neďaleko Čerkassov vytvorila ďalšia kritická situácia . Bolo ohrozených 56 tisíc nemeckých vojakov , ktorým Manstein prikázal ústup bez predchádzajućeho schválenia Hitlerom . Vojakom to prinieslo záchranu před zajatím Mansteinovi kritici mali týmto znovu vodu na mlyn . Posledné marcové dni bol Manstein stiahnutý z velenia . Do konca vojny už nezastával žiadnu veliteľskú funkciu .
Na konci vojny sa vzdal Britom do zajatia . V roku 1949 bol súdený z vojnových zločinou prd britským vojenským súdom a odsúdený bol na 18 rokov. V roku 1953 Mansteina prepustili zo zdravotných dôvodov. Neskôr sa podieľal na budovaní Bundeswehru . Zomrel 10 júna 1973 .