2. Svetová vojna

North American P-51 Mustang

North American P-51 Mustang bolo americké stíhacie lietadlo dlhého doletu používané cez druhú svetovú vojnu. Patrilo medzi najlepšie a najvyrábanejšie stíhacie stroje vojny.

Vznik a vývoj

Začiatkom roku 1940 bolo evidentné, že Veľká Británia bude potrebovať veľké množstvo síhacích lietadiel keďže domáca výroba v tej dobe nestačila pokrývať potreby RAF rozhodla objednať čo najviac strojov v USA. Obstarávacia komisia v USA sa rozhodla zakúpiť väčšie množstvo stíhacích P-40 Warhawk, ktoré v tej dobe boli jedinými z amerických strojov, ktoré sa aspoň čiastočne hodili na európske bojisko. Ale keďže firma Curtiss nebola schopná dodať také množstvo včas, rozhodli sa vyrábať licenčne u firmy North American. Tá ale prišla v apríli 1940 s návrhom vývoja a výroby vlastného stroja s rovnakým motorom Allison V-1710-39 ale navyše podľa špecifikácií aké požadovali Briti ^[1]. Obstarávaciu komisiu presvedčil najmä sľub firmy, že prvý prototyp dodajú do 120 dní. Za 117 dní sa podarilo postaviť nový drak, ktorému však chýbal motor, a tak prototyp vzlietol až 26. októbra 1940, bolo to 178 dní od objednávky. Prototyp ukázal, že sa jednalo o mimoriadne vydarený typ, s perfektne vyváženými vlastnosťami, jednoduchou konštrukciou a teda aj jednoduchou výrobou a údržbou. RAF okamžite objednala 320 strojov, prvý sériový stroj bol hotový v máji 1941, Briti ich označovali ako Mustang Mk. I. Prvé Mustangy mali ale jednu slabinu: ich motory Allison nemali dobré výškové vlastnosti. Vo výškach nad 5000 m, kde sa na západnom fronte odohrávala väčšina vzdušých bojov začali výrazne strácať výkon. Preto boli britské Musktangy používané len na hĺbkové prieskumné lety. Tam sa im ale darilo veľmi dobre a medzi pilotmi boli obľúbené. Ďalšia dodávka Mustangov do Británie pozostávala z 150 strojov vyzbrojených 20 mm kanónmi. Tieto boli určené hlavne na boj s pozemnými cieľmi. O túto sériu však už malo záujem aj americké letectvo. Prijatá bola do výzbroje USAF ako A-36 Apache a bola používaná ako bitevník.

Ďalší vývoj a použitie v USAF

Po ťažkej porážke americkej leteckej ofenzívy (operácia Pointblank) sa velenie amerického letectva rozhodlo zastaviť denné nálety až dokým nebudú k dispozícii vhodné stíhačky dlhého doletu schopné sprevádzať bombardéry po celú cestu v hĺbke nepriateľského vzdušného priestoru.

Do tej doby používaný P-38 Lightning, mal síce dostatočný dolet, ale bol drahý a nebol dostupný v potrebných množstvách. Navyše Lightning nebol celkom rovnocenným súperom pre nemecké stíhačky. Ďalší zo strojov, s ktorým bolo možno počítať bol P-47 Thunderboldt, ten síce rovnocenným súperom nemeckých stíhačiek, ale nemal dostatočný dolet. Vzniknutú medzeru sa rozhodli američania zaplniť novými Mustangmi.

 

P-51B

Konštrukčný tím Edgara Schmueda sa pustil do práce a doslova každý voľný centimeter lietadla vyplnili benzínovými nádržami. Tým sa vytrvalosť lietadla zvýšila až na sedem hodín a vďaka tomu mohli Mustangy sprevádzať bombardéry po celú trasu a s vonkajšími prídavnými nádržami mali dokonca ešte väčší dolet. Stíhacie Mustangy pre USAF prišli až v roku 1943, kedy boli dodané prvé stroje série A, známe už pod novým označením P-51A. Podobne ako ich britskí súkmeňovci aj tieto stroje boli výrazne znehodnocované nedostatočne výkonnými motormi Allison. Až po montáži motorov Packard V-1650-3 (čo boli vlastne iba licenčne vyrábané motory Rolls-Royce Merlin 65) do draku P-51 vznikla v septembri 1942 nová verzi P-51B. Táto kombinácia vynikajúceho motoru a skvelého draku bola taká dobrá, že to niektorí leteckí historici nazvali „celestial wedding“ (nebeská svadba) Prvé americké stroje verzie B sa dostali na Britské ostrovy v decemberi 1943. Tieto v marci 1944 po prvý krát sprevádzali americké bombardéry B-17 a B-24, pri celom 1780 km dlhom lete nad Berlín a späť.

Jendou zo slabín prvých verzií Mustangov, na ktorú sa hneď od začiatku sťažovali Britskí letci, bol zlý výhlad dozadu. Preto mu Briti prirobili tzv. malcolm hood. Po určitej dobe tak začala vyrábať Mustangy od 5. série verzie D so zníženým trupom za kabínou a kvapkovitým krytom kabíny bez rámov, ktorý zaručoval dobrý kruhový výhľad. Neskôr musela byť chýbajúca časť strupu za kabínou kompenzovaná predĺžením zvislej chvostovej plochy. Verzii D bola navyše zvýšená palebná sila pridaním ďalších dvoch 12,7 mm guľometov do krídel, takže sa ich počet ustálil na dostačujúcich 6 ks.

Posledné vylepšenie

Firma North American ku konci vojny pristúpila k posledným optimalizáciam Mustangu a podrobila ho „odtučňovacej kúre“ a znížila jeho hmotnosť skoro na polovicu. Vznikol tak P-51H, ktorý bol so svojimi 732 km/h najrýchlejším piestovým lietadlom Spojencov za vojny. Stroje verzie H však boli nasadené iba v Pacifiku.