Vojna nemá spravodlivých
Vo vojne niet spravodlivých a nespravodlivých. Náš „osloboditeľ“ Sovietsky zväz sa podieľal na rozpútaní svetového konfliktu v porovnateľnej miere ako Nemecko ( ešte v septembri 1939 obsadil časť Poľska, Pobaltské štáty, v zime Fínsko a v roku 1940 aj Rumunsko ). Veľká Británia a USA zhodili v závere vojnového konfliktu tisíce bômb na civilné obyvateľstvo Dráždan, Hamburgu i Tokia. Možno diskutovať o tom, ci atómová bomba nad Hirošimou a Nagasaki zabránila ďalšiemu pokračovaniu vojny a miliónom ďalších obetí, faktom ostáva, že bezprostredne zahubila takmer 400. 000 civilistov a na jej následky trpia nevinní ľudia až dodnes. Vo vojne niet spravodlivých a nespravodlivých. Nejestvuje dobrá a zlá vojna. Existuje len zlá a ešte horšia…
| Krajina | Počet obyvateľov v roku 1939 | Počet padlých vojakov | Civilné obete | Obete židovského holocaustu | Obeti celkom | Obeti/ % populácie |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Albánsko | 1 100 000 | 28 000 | 200 | 28 200 | 2,56% | |
| Austrália | 7 000 000 | 40 400 | 100 | 40 500 | 0,58% | |
| Barma | 17 500 000 | 60 000 | 60 000 | 0,34% | ||
| Belgicko | 8 400 000 | 12 100 | 52 000 | 24 000 | 88 100 | 1,05% |
| Brazília | 41 500 000 | 1 000 | 1 000 | 2 000 | 0,00% | |
| Bulharsko | 6 300 000 | 22 000 | 22 000 | 0,35% | ||
| Československo | 15 300 000 | 25 000 | 63 000 | 277 000 | 365 000 | 2,39% |
| Čína | 530 000 000 | 3 000 000 | 7 000 000 | 10 000 000 | 1,89% | |
| Dánsko | 3 800 000 | 1 300 | 1 800 | 100 | 3 200 | 0,08% |
| Estónsko | 1 100 000 | 40 000 | 1 000 | 41 000 | 3,73% | |
| Etiópia | 14 100 000 | 5 000 | 200 000 | 205 000 | 1,45% | |
| Filipíny | 16 400 000 | 57 000 | 90 000 | 147 000 | 0,9% | |
| Fínsko | 3 700 000 | 95 000 | 2 000 | 97 000 | 2,62% | |
| Francúzsko | 41 700 000 | 212 000 | 267 000 | 83 000 | 562 000 | 1,35% |
| Francúzska Indočína | 24 600 000 | 1 000 000 | 1 000 000 | 4,07% | ||
| Holandsko | 8 700 000 | 7 900 | 92 000 | 106 000 | 205 900 | 2,37% |
| India | 386 000 000 | 87 000 | 1 500 000 | 1 587 000 | 0,41% | |
| Indonézia | 70 500 000 | 4 000 000 | 4 000 000 | 5,67% | ||
| Irak | 3 700 000 | 1 000 | 1 000 | 0,03% | ||
| Irán | 14 000 000 | 200 | 200 | 0,00% | ||
| Írsko | 4 250 000 | 100 | 100 | 0,00% | ||
| Island | 120 000 | 200 | 200 | 0,17% | ||
| Japonsko | 72 000 000 | 2 000 000 | 600 000 | 2 600 000 | 3,61% | |
| Juhoslávia | 15 400 000 | 446 000 | 514 000 | 67 000 | 1 027 000 | 6,67% |
| Juhoafrická republika | 10 300 000 | 11 900 | 11 900 | 0,12% | ||
| Kanada | 11 300 000 | 45 300 | 45 300 | 0,4% | ||
| Kórea | 23 400 000 | 60 000 | 60 000 | 0,26% | ||
| Litva | 2 500 000 | 212 000 | 141 000 | 353 000 | 14,12% | |
| Lotyšsko | 2 000 000 | 147 000 | 80 000 | 227 000 | 11,35% | |
| Luxembursko | 300 000 | 1 000 | 1 000 | 2 000 | 0,67% | |
| Maďarsko | 9 200 000 | 300 000 | 80 000 | 200 000 | 580 000 | 6,3% |
| Malajzia | 5 500 000 | 100 000 | 100 000 | 1,82% | ||
| Malta | 300 000 | 1 500 | 1 500 | 0,5% | ||
| Mongolsko | 700 000 | 300 | 300 | 0,04% | ||
| Nemecko | 69 300 000 | 5 500 000 | 1 840 000 | 160 000 | 7 500 000 | 10,82% |
| Newfoundland | 300 000 | 1 000 | 100 | 1 100 | 0,37% | |
| Nórsko | 2 900 000 | 3 000 | 5 800 | 700 | 9 500 | 0,33% |
| Nový Zéland | 1 600 000 | 11 900 | 11 900 | 0,74% | ||
| Poľsko | 34 800 000 | 400 000 | 2 200 000 | 3 000 000 | 5 600 000 | 16,09% |
| Portugalský Timor | 500 000 | 55 000 | 55 000 | 11,0% | ||
| Rakúsko | 7 000 000 | 45 000 | 65 000 | 110 000 | 1,57% | |
| Rumunsko | 19 900 000 | 316 000 | 56 000 | 469 000 | 841 000 | 4,23% |
| Grécko | 7 200 000 | 20 000 | 209 000 | 71 000 | 300 000 | 4,17% |
| Singapur | 700 000 | 50 000 | 50 000 | 7,14% | ||
| Sovietsky zväz | 168 500 000 | 10 700 000 | 11 500 000 | 1 000 000 | 23 200 000 | 13,77% |
| Španielsko | 25 500 000 | 4 500 | 4 500 | 0,02% | ||
| Spojené kráľovstvo | 47 800 000 | 382 600 | 67 800 | 450 400 | 0,94% | |
| Taliansko | 43 800 000 | 306 400 | 145 100 | 8 000 | 459 500 | 1,05% |
| Thajsko | 15 300 000 | 5 600 | 5 600 | 0,04% | ||
| Tichomorské ostrovy | 1 900 000 | 57 000 | 57 000 | 3,0% | ||
| USA | 132 000 000 | 407 300 | 11 200 | 418 500 | 0,32% | |
| Celkom | 1 971 470 000 | 24 456 700 | 32 326 700 | 5 754 000 | 62 537 400 | 3,17% |
Priebeh vojny
1. 9. 1939 – nemecké vojská zaútočili na Poľsko bez vyhlásenia vojny
17. 9. 1939 – sovietske jednotky vstúpili do východného Poľska a rozmiestnili sa aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve
10. 5. 1940 – nemecké oddiely vtrhli do Belgicka, Luxemburska a Holandska, ktoré sa dovtedy od vojny dištancovali
14. 6. 1940 – nemecké vojská obsadili severné Francúzsko a dobyli Paríž
28. 6. 1940 – Červená armáda obsadila rumunské oblasti Besarábie a severnú Bukovinu
13. 9. 1940 – talianske jednotky rozmiestnené v Líbii podnikli útok na Egypt
15. 9. 1940 - začala sa letecká bitka o Britániu
6. 4. 1941 – Nemecko bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Juhosláviu a Grécko
22. 6. 1941 – nemecké vojská napadli ZSSR
7. 12. 1941 – útok Japonska na americkú flotilu na Havajských ostrovoch
2. 1. 1942 – japonské vojská dobyli Filipíny, Mjanmarsko, Malajziu a Indonéziu
7. 6. 1942 – obrat vo vojne v Tichomorí, USA prevzali iniciatívu nad Japonskom
23. 11. 1942 – bitka pri Stalingrade, obrat vo vojne na východnom fronte
5. 7. 1943 – pokus nemeckého velenia zvrátiť priebeh vojny protiútokom pri Kursku sa skončil neúspešne
6. 6. 1944 – vylodenie spojencov v Normandii, otvoril sa západný front
2. 5. 1945 – kapitulácia Nemecka
9. 5. 1945 – ukončenie vojny v Európe
6. 8. 1945 – zhodenie atómovej bomby na Hirošimu
14. 8. 1945 – kapitulácia Japonska a ukončenie II. svetovej vojny
2. svetová vojna a Slovensko
Mníchovská dohoda:
29. september 1938: Hitler (Nemecko), Mussolini (Taliansko), Daladier (Francúzsko), Chamberlain (Spojené kráľovstvo – VB) ako predstavitelia vtedajších velmocí Európy sa zišli v Mníchove, a podpísali dohodu, ktorou prinútili Československo odstúpit Nemeckej ríši ceské pohranicné územia obývané Nemcami a uložili jej aj cím skôr vyriešit otázky madarskej a polskej menšiny. Návrh predložil Mussolini, ale vypracovali ho Nemci. Dodatok k Mníchovskej dohode predvídal uplatnenie územných nárokov Madarska a Polska.
30. september 1938: ceskoslovenská vláda sa podrobila diktátu Mníchovskej dohody „bez nás a proti nám“- zmluva bola uzavretá bez prítomnosti CSR. CSR stratila približne jednu tretinu svojho územia i obyvatelstva. Tým sa zacal rozklad ceskoslovenského štátu. Európske velmoci uznali nárok Nemecka na CSR ako jeho záujmovú sféru, cím dali kancelárovi Adolfovi Hitlerovi volnú ruku rozhodovat o jej osude. Mníchovská dohoda postihla Slovensko stratou Petržalky a Devína, ktoré obsadila Nemecká ríša a dala Madarsku popud na revindikovanie južných okresov Slovenska. Další den Polsko obsadilo šest územných úsekov Slovenska s obyvatelmi takmer výlucne slovenskej národnosti (slov. gorali). 4.10. prezident Beneš prijal demisiu a vymenoval novú vládu, 5.10. sa Beneš vzdal svojho úradu a neskôr odletel do Anglicka a potom do USA.
6. október 1938: podpredseda HSLS Dr. Jozef Tiso zvolal do Žiliny clenov Výkonného výboru HSLS a pripojili sa clenovia aj iných politických strán Slovenska a bola vyhlásená autonómia Slovenska (v rámci CS-štátu), Tiso bol vymenovaný za ministra pre správu Slovenska.
ZSSR nikdy neuznal a nikdy nerešpektoval Mníchovskú dohodu.
Viedenská arbitráž:
2. november 1938: Ministri Ribbentrop (Nem.) a Ciano (Tal.) podpísali dohodu, ktorou riešili madarsko-slovenský spor o pohranicné územia. Madarsko získalo velkú cast južného Slovenska a Košice s okolím. Polsko získalo územie Tešínska. Slovenskí obyvatelia boli vystavení diskriminácii, odnárodnovaniu, ba v niektorých prípadoch aj brutálnemu prenasledovaniu. Po vyhlásení arbitráže na mnohých miestach Slovenska boli protižidovské manifestácie a slovenská vláda vypovedala z územia Slovenska všetkých Židov, ktorí mali madarské, a iné cudzie obcianstvo alebo nemali domovské právo na Slovensku. Boli odsunutí do neutrálnej zóny na madarsko-slovenských hraniciach, ale madarské úrady ich odmietali prijat. Pomníchovská CSR mala rozlohu 99 395km2, žilo v nom 9 680 obyvatelov.
Pocas celej existencie CSR najvýznamnejšia politická strana na Slovensku bola HSLS, ktorej hlavným bodom politického programu bolo štátoprávne autonomistické postavenie Slovenska v rámci CSR. Základom autonomistických požiadaviek bola autonómia zakotvená v Pittsburskej dohode.
Charakteristika Slovenskej republiky:
14. marec 1939: „Zákon o samostatnom slovenskom štáte“, ktorý právne kodifikoval vyhlásenie samostatnosti a pretvoril Slovenský snem na zákonodarný snem slovenského štátu. Potom prišlo k vymenovaniu prvej vlády slovenského štátu. Tvorili ju: Dr. Jozef Tiso ako predseda vlády, a ministri: Dr. Vojtech Tuka (podpredseda vlády), Karol Sidor (minister vnútra), Ferdinand Catloš (národná obrana), Jozef Sivák (školstvo), Gejza Medrický (hospodárstvo), Dr. Ferdinand Durcanský (zahranicné veci). Prvá vláda trvala do 27.okóbra 1939. Alexander Mach bol vedúci úradu propagandy a velitel oddielu Hlinkovej gardy.
16. marec 1939: Nemecká ríša telegramom kancelára Adolfa Hitlera predsedovi slovenskej vlády Jozefovi Tisovi uznala de facto et de iure samostatný slovenský štát.
Predseda vlády Slovenskej republiky Dr. Jozef Tiso bol pozvaný do Viedne, kde mu Hitler predložil svoje požiadavky voci slovenskému štátu, ako má Nemecká ríša prevziat ochranu jeho zvrchovanosti a integrity jeho územia. Výsledkom týchto rokovaní bola „Ochranná zmluva“ medzi Nemeckou a Slovenskou vládou, bola konecne podpísaná až 23.marca 1939. V „Ochrannej zmluve“ sa Slovensko zaviazalo viest svoju zahranicnú a vojenskú politiku v súlade s Nemeckou ríšou a vyslovilo svoj súhlas, aby na úzkom pásme slovenského štátneho územia pri hraniciach Nemeckej ríše mohli byt usadené nemecké posádky. Dôverný protokol zabezpecil Slovensku vlastnú menu, colnú suverenitu územia, presun financných prostriedkov z Národnej banky v Prahe, pomoc Nemeckej ríšskej banky pri zriadení Slovenskej národnej banky a uprednostnený odbyt slovenských výrobkov na nemeckom trhu.
Madari podnikli letecký bombový útok proti letisku otvoreného mesta Spišská Nová Ves. Bolo to vnímané ako barbarský cin a bolo mohutné protimadarské hnutie.
Postupne uznali samostatný slovenský štát Svätá stolica, Talianske královstvo, Švajciarsko, Velká Británia, Libéria, Ekvádor, Kostarika, Japonské cisárstvo, Mandžusko, Juhoslávia, Francúzska republika, Belgické královstvo, Švédsko, Rumunské královstvo, Litva, ZSSR(1939), Estónsko, Lotyšsko, Holandské královstvo, Cína, Chorvátsko, Fínsko, Dánske královstvo(1940).
21. júl 1939: Slovenský snem jednohlasne schválil Ústavu Slovenskej republiky. Z formálnej stránky slovenská ústava prevzala najviac prvkov z ústavy bývalého Cesko-slovenska, na ktorého republikánske tradície nadväzovala už definícia slovenského štátu ako republiky. Vzorom boli Rakúska, Španielska, Portugalská a Talianska ústava.
Nemci a ZSSR zaútocili na Polsko a Slovensko sa muselo zúcastnit. Hitler, nadšený slovenskou úcastou na jeho vítaznom polskom tažení, rozhodol sa vrátit Slovenskej republike územia, ktoré Poliaci obsadili v rokoch 1919-1920 a 1938.
Z protektorátu odišiel 18.októbra prvý transport Židov. O dva dni na to dalším transportom vysídlili z Viedne takmer tisíc Židov, túto akciu ukoncil transport Židov z Moravskej Ostravy 27. októbra.
26. október 1939: Na svojom slávnostnom zasadaní Slovenský snem jednohlasne zvolil za prvého prezidenta SR Dr. Jozefa TISU, ktorému hned oznámili výsledok volby a po zložení prísahy predpísanej ústavou bol uvedený do svojho úradu.
Slovenskí emigranti v Paríži (Hodža, Osuský, Paulíni-Tóth, Clementis) vypracovali spolocné memorandum o riešení vztahov medzi Cechmi a Slovákmi. 22. novembra v Paríži, emigranti združení okolo Dr. Milana Hodžu založili „Slovenskú národnú radu“.
27. október 1939: Bola vyhlásená druhá Slovenská vláda, ktorá trvala do 5. septembra 1944. Predseda vlády sa stal Vojtech Tuka, ministri: Alexander Mach (podpredseda vlády a minister vnútra), Ferdinand Durcanský (minister zahranicných vecí, neskôr Tuka). Mach sa stal šéfom propagandy hlinkových gárd.
V Paríži sa zišli zástupcovia Hodžovej SNR a Schwarzovej CNR a utvorili „Cesko-slovenskú národnú radu“. Predsedom sa stal Dr. Milan Hodža, podpredseda Schwarz, a tajomníkmi Prídavka a Ležák.
Ceskoslovenský národný výbor chcel organizovat zahranicné vojská a obnovit republiku spred Mníchova. Churchill uznal Beneša bývalého prezidenta Ceskoslovenska, ktorý bol v exile v Londýne, za prezidenta a uznal aj vládu, ktorá sa vytvorila v Londýne. Prezidentov poradný orgán bola Štátna rada.
Politický systém Slovenskej republiky: Totalitný, vládla jedna strana- HSLS(ludáci) a osobitné postavenie mala Karpatonemecká strana Franza Karmazina. „Deravá totalita“ – do septembra 1944 nebol v SR vykonaný ani jeden rozsudok smrti. Ozbrojené Hlinkove gardy –hl. velitel Alexander Mach– polovojenská organizácia s politickými a policajnými funkciami. Hlinkova mládež – mládežnícka organizácia, ktorá patrila k HSLS, bola dobrovolná, ale neskôr sa clenovia stali clenmi Hlinkových gárd. Ešte boli aj Krestanské odbory.
Krídla HSLS: 1. konzervatívne- umiernené na cele s Tisom, snažilo sa uskutocnit politiku nezávislú od Nemecka, darilo sa im to len do Salzburských rokovaní (júl 1940)
2. fašisticko– radikálne na cele s Vojtechom Tukom a Alexandrom Machom, chceli usporiadat SR ako to bolo v Nemecku, vládny systém podla Nemecka (režim nacizmu)
júl 1940: Salzburské rokovania: Podkladom pre Slov.-Nem. rokovania sa stal elaborát, ktorý vypracoval Nemecký vyslanec Bernard, volalo sa to „Nemecké námietky voci Slovensku“. Vytkli nám: 1. Slovensko si neplní záväzky „Ochrannej zmluvy“
2. neuskutocnuje vnútornú a zahranicnú politiku v súlade s Nemeckom
3. kritika Durcanského – žiadost na jeho odstup
4. kritika katolíckeho duchovenstva, ktoré sa privelmi mieša do politiky
5. neriešenie židovskej otázky
Rokovania sa uskutocnili na dva- krát: 1.minister zahranicných vecí Nemecka Ribbentrop predložil požiadavky, ktoré vláda musela schválit, ak nie, Hitler neprijme Salzburské ultimátum
2.Ultimátum: Odvolat Durcanského z funkcie, na jeho miesto menovat Tuku a vymenovat Macha za ministra vnútra
Ultimátum bolo prijaté, resp. podpísané, Fuhrer ich prijal. Dôsledok: k moci sa dostáva radikálne fašistické krídlo na cele s Tukom a Machom a Slovensko prestáva uskutocnovat nezávislú politiku.
30. október 1940: Slovenskí i Nemeckí banskí robotníci v Handlovej štrajkovali a vynútili si zvýšenie miezd.
jún 1941: Slovenská vláda oznámila, že prerušuje diplomatické styky so ZSSR. Na rozkaz Tuku sa slovenské vojská pripojili k nemeckému taženiu proti bolševickému Rusku. Neskôr sa pridalo aj Madarsko. Slovenská armáda ostala na symbolickej úrovni jednej brigády a dvoch slabých divízií. Mesiac na to Stalin uznal „ceskoslovenskú vládu“ vymenovanú Benešom a vyslovil sa z predmníchovské hranice.
september 1941: vláda SR vydala židovský kódex, bola to takmer verná kópia nemeckých protižidovských zákonov. V Nemeckej ríši museli všetci Židia nosit na oblekoch žltú „Dávidovu hviezdu“.
október 1941: Z Prahy odišiel prvý transport Židov do bývalého Polska.
november 1941: Do Ceského mesta Terezín došiel prvý nemecký transport Židov.
december 1941: Nemecká ríša vyhlásila vojnu USA. Tuka vyhlásil, že Slovensko vstupuje do vojny proti USA a Velkej Británii. Tuka však ani teraz ani vo vojne proti ZSSR nikoho so svojimi cinmi neoboznámil, ani prezidenta.
marec 1942: Nemci chceli 20 000 mladých, práceschopných židov zo Slovenska a mali byt pozbavení slovenského obcianstva. Vláda s tým súhlasila a Nemecko si vypýtalo 500 mariek na osobu, na zaškolenie. Svätá stolica požiadala prezidenta, aby Židia neboli vystahovaní do bývalého Polska, a tak sa Tiso rozhodol preriešit židovskú otázku. HSLS-SSNJ na cele s Tisom navrhlo, aby sa židovské tábory zriadili aj na území SR, a že dávky sa budú vyberat zo židovských majetkov. Zriadili sa pre Židov podniky hospodárskej povahy (Nováky, Sered, Žilina, Ilava, Nitra). 25.3. Odišiel z Popradu cez Žilinu prvý transport slovenských Židov do bývalého Polska.
máj 1942: Slovenský snem schválil zákon o vystahovaní židovského obyvatelstva. Jeho hlavným zámerom bolo utvorit legálny podklad na ochranu aspon urcitých skupín židovského obyvatelstva pred vysídlením zo Slovenska.
október 1942: Z Prievidze odišiel posledný transport Židov zo Slovenska. Od marca do júna bolo vystahovaných 52 000 Židov. Potom bolo vyvážanie zastavené. Spojené štáty uznali Benešovu „ceskoslovenskú vládu v zahranicí“.
Slovenský partizáni bojovali na Ukrajine, v Bielorusku, v Odese, s Titovými partizánmi, v radoch francúzskych partizánov, vo Varšavskom povstaní(1944).
Ilegálna práca, skupiny pôsobiace v odboji: „Flóra“, „Demec“, „Justícia“, „Obrana národa“- ich cielom bolo obnovit CSR spred Mníchova- obciansky odboj.
KSS organizovala komunistický odboj, pôsobila ilegálne, zorganizovali niekolko protestných štrajkov. Cielom bolo vytvorit sovietske Slovensko, neskôr si dali do programu obnovu CSR spred Mníchova.
Vianocná dohoda. Vznik SNR:
- 1943 zástupcovia obcianskeho a komunistického odboja uzavreli „vianocnú dohodu“
a vytvorili SNR. Zastúpenie v SNR:
1) komunisti: K. Šmidke, L. Novomestský, G. Husák
2) obciansky odboj: J. Ursínyi, J. Lettrich, M. Joska
- neskôr aj sociálna demokracia: I. Horváth, J. Šoltés
- dalšie obcianske skupiny: P. Zatko, J. Styk
- ciel: viest boj proti nacizmu, prevziat všetku politickú, zákonodárnu, vojenskú, administratívnu a výkonnú moc, podporit vznik CSR
- Beneš a cast exilovej vlády nechceli uznat SR, chceli CSR– podpora V. Šrobára- vyznávanie cechoslovakizmu
- Situácia na juhu a východe Slovenska bola rovnaká ako v protektoráte, akurát ho okupovali Madari
SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE
Prípravy:
- boli stovky ilegálnych národných výborov
- partizánske skupiny mali široké zázemie a sympatie, velké bojové skupiny (skupiny ndp. Kuhorelliho na východe- vznikla brigáda Capajov) – boli v Turci, Štiavnických horách, Liptove, Bardejove, Humennom...
- velká nádej- armáda- mnoho odbojových skupiniek
- vojaci- pomoc civilnému odboju v rádiovom spojení s Londýnom
- 1944- SNR poverila nácelníka štábu pplk. Goliana vedením príprav vojenského povstania proti Nemecku, také isté poverenie dostal aj od Beneša z Londýna
Plán:
- vzchádzal z postupu Sovietskej armády k severným hraniciam Slovenska
- na východe boli dve Slovenské divízie, po dohode so Slovenskou armádou sa mali zmocnit karpatských prechodov; vojsko, partizáni, národné výbory sa mali ujat vlády na celom území Slovenska, tak umožnit rýchli prechod sovietskych vojsk do Podunajska, k Viedni
- pre prípad, že by Nemci ešte pred SNP chceli obsadzovat Slovensko, mali sa povstalci zmocnit a bránit aspon jadro- stredné Slovensko
- SNR- letecky vyslala do Moskvy svoju delegáciu vedenú Šmidkem; skôr ako s zacali vojensky nárocné a politicky závažné veci riešit a pripravovat, udalosti na Slovensku nabrali necakaný spád
Aktivita partizánov: V júli a auguste 1944 Ústredný štáb partizánskeho hnutia v Kyjeve vysielal na Slovensko organizátorov partizánskeho hnutia. Boli to malé skupiny: Sovietski dôstojníci, CSR obcania,... Okolo výsadkov sa ihned vytvárali velké partizánske oddiely (napr. L. Kalinu – potom brigáda „Za slobodu Slovanov“). Partizánske oddiely išli castejšie so útoku- skupina Capajev rozbila nemeckú autokolónu, neskôr vyhodila do vzduchu most na trati Košice- Prešov. Partizánske hnutie sa rozrástlo: 11.8.- na celom S.- stanné právo
21.8.- 1. Štefánikova brigáda pod velením A. Velicku zišli z hôr
27.8.- oslobodený Ružomberok
Akcie partizánov krížili plány SNR. Hrozilo, že nemecké vojsko obsadí Slovensko, preto zástupcovia SNR sa snažili partizánske akcie riadené z Kyjeva skoordinovat s plánom povstania. Skôr ako sa to podarí, sa Nemci presvedcili, že bratislavská vláda si nedokáže poradit s partizánmi a zacali Slovensko obsadzovat. Povstanie muselo zacat v druhom, menej výhodnom variante, ako obrana proti nemeckej okupácii.
29. augusta 1944: Minister národnej obrany gen. Ferdinand Catloš oznámil, že proti partizánom prichádzajúcim na Slovensko (nem. vojská) – vyzýva obcanov, aby v nemeckých vojskách „videli svojich priatelov“. Hned po Catlošovom prejave v Banskej Bystrici vydal pplk. Golian dohovorené heslo „zacnite s vystahovaním“. Národné výbory v mestách a obciach preberali moc, partizánske skupiny z horských základní schádzali do dolín – povstanie bolo v plnom prúde. Zlyhala organizácia povstania v Bratislave, Nitre, Trencíne,... Strata dvoch divízií na východnom Slovensku.
Odzbrojovanie východoslovenských divízii: 31. Augusta, prv ako sa nerozhodné velenie oboch divízií zmohlo na primeraný cin spustili Nemci pripravenú akciu “Kartoffelernte” a s pomerne malými silami prekvapené a dezorganizované slovenské jednotky odzbrojili. Iba cast si zachovala zbrane a utiekla do hôr.
Boje na prístupoch na stredné Slovensko: Coskoro však nemecké jednotky narazili na tvrdý odpor. V trencianskom priesmyku vojaci a partizáni pät dní odrážali útoky oddielov nemeckej divízie Tatra. Po ústupe bránili Turiec až do 21. septembra, kedy hrozilo preniknutie Nemcov do Turca z juhu, z Horného Ponitria. Aj tam sa bojovalo v priestore dnešného Partizánskeho, Prievidze a Handlovej po celý september. Niekolko krát boli Nemci odrazený, ale prevaha tažkej nemeckej výzbroje, delostrelectva a tankov sa aj tu prejavila.
Boj o vrch Ostrô: Boj o vrch Ostrô, ktorý uzatvára cestu cez Liptovskú Osadu a Nízke Tatry na juhu, patria medzi najhrdinskejšie kapitoly povstania. Nemci podnikali na vrch dvanást útokov, ale zmocnili sa ho iba dvakrát, aj to iba na niekolko hodín.
Presuny jednotiek zo ZSSR a dodávky zbraní: Tažké boje sa viedli aj v priestore Žarnovice, dnešného Žiaru nad Hronom, Horných Hámrov a inde. Nemecký postup zo západu bol zaciatkom októbra zadržaný aj za pomoci casti 2. ceskoslovenskej paradesantnej brigády, ktorú stiahli z duklianskeho priesmyku. Už predtým sa na Slovensko presunul 1. ceskoslovenský stíhací pluk zo ZSSR s lietadlami La-5. Ked Nemecké lietadlá napadli Pieštany, odrážali útoky nemeckých lietadiel, robili prieskum a bombardovali.
Vzdušný most sovietskeho letectva: Vzdušný most sovietskeho letectva prepravoval na Slovensko náboje, benzín, zbrane, napríklad velmi cenné protitankové zbrane, ktorých bol zúfalý nedostatok.
Boje v Karpatách a na Dukle: Najcennejšou pomocou Povstaniu bolo však viazanie velkých nemeckých síl na východnej hranici Slovenska. Na ceskoslovenskú žiadost zmenilo sovietske velenie pôvodné strategické plány a za štyri dni pripravilo rozsiahlu ofenzívu cez Dukliansky priesmyk smerom na Prešov. Až 20.septembra prekrocili väcšie sovietske jednotky karpatský hreben a 21.septembra oslobodili prvú obec na Slovensku- Kalinov. V Karpatsko- Duklianskej operácii padlo za oslobodenie našej vlasti 19 000 sovietskych vojakov, asi 60 000 ich bolo ranených a nezvestných. Ceskoslovenské vojsko stratilo 6500 príslušníkov, z toho 1800 padlo. Úcast francúzskych partizánov v SNP si môžeme pripomenút pamätníkom na vrchu Zvonica pri Strecne. Posledná vojenská operácia, ktorá sa skoncila oslobodením Slovenska bola „ Bratislavsko– Brnianska operácia“. Najznámejšie partizánske skupiny, pôsobiace na Slovensku pred vypuknutím SNP boli: skupina Velicku, Žingora, Kukorelliho a Bielika.
Obnovenie suverenity CSR na povstaleckom území: Boj vojakov, partizánov a miestnych milícií umožnil v zázemí dva mesiace budovat novú revolucnú moc. Slovenská národná rada zákonom z 1.septembra prevzala celú zákonodarnú, vládnu a výkonnú moc na Slovensku. Slovenská národná rada vydala celý rad revolucných nariadení, starala sa o obranu povstaleckého územia i jeho zásobovanie. Povstalecké Slovensko bolo prvým oslobodeným územím obnovovanej Ceskoslovenskej republiky, ale nebola to predmníchovská republika,
ale revolucná a ludová krajina.
Politický život na území SNP:
Celý život na území SNP riadil slobodný vysielac v Banskej Bystrici. 1.9.1944- deklarácia SNR, ktorá vyhlásila územie Slovenska za samostatné a slobodné a prihlásila sa k 1.CSR na základe „rovný s rovným“. Zbrojná technika: 3 pancierové vlaky (Štefánik, Masaryk, Hurban)- na boje proti Nemecku, prepravu ludí, materiálov a zbraní. Nemci zacali obrovskú ofenzívu, kde hlavným problémom bola technika. 27.10.1944 padla Banská Bystrica ako centrum povstaleckého územia. Vypálenie obcí Klak a Ostrý Grún. Vyvraždenie obyvatelov v Kremnicke a Nemeckej. SNP sa zužuje na partizánsku vojnu, riadi ju ruský partizánsky velitel Asmolov. 4.4.1945 oslobodenie Bratislavy, územie Slovenska oslobodzované armádou ZSSR, spolu s 1. Ceskoslovenským armádnym zborom (Golian, Viest). Po roku 1945- obnovená CSR.
Komunistický odboj- 17.9.1944 sa v Banskej Bystrici konal zjednocovací zjazd KSS a lavicovej casti sociálno- demokratickej strany (DS) na Slovensku, spojili sa a mali spolocný názov KSS. V povojnovom usporiadaní mal byt Slovenský národ rovnoprávny s Ceským a Podkarpatsko- Ukrajinským. Po vojne mal byt uplatnený režim ludovej demokracie. Došlo k socializácií bánk a velkých podnikov.
Obciansky odboj- V polovici septembra 1944 sa sformoval do demokratického klubu. Zaciatkom októbra 1944 boli vydané programové zásady DS, ktoré vychádzali zo samobytnosti postavenia Slovenského národa na odlíšenie od komunistického odboja. DS vydávala denník Cas. Za úcelom prekonania rozporov medzi domácim a zahranicným odbojom bola 17.10.1944 bola do Londýna vyslaná delegácia SNR v zložení: Ursíny, Novomeský, Vesl. Výsledkom rokovaní bolo, že docasná vláda v Londýne akceptovala postavenie SNR ako vedúceho orgánu na Slovensku, ale všetky akty SNR mali podliehat dodatocnému schváleniu a revízii slobodne zvolenými zástupcami. Vláda súcasne akceptovala uznanie Slovákov za národ.
Význam SNP: Jedna z najväcších antifašistických akcií na svete.
Slovensko sa ním zaradilo medzi vítazné krajiny.
Pristálo k porozumeniu medzi krajinami.